Poriadok v hlave: kritické myslenie ako návod na komunikáciu s ľuďmi aj s AI

Na workshopoch hovorievam, že práca s jazykovými modelmi bez využívania kritického myslenia nie je dobrý nápad. Jazykové modely nás totiž často smerujú tam, kam nechceme. Účastníci prikývnu, v lepšom prípade si napíšu poznámku a o pol hodiny kopírujú výstup modelu do prezentácie pre manažment bez jedinej doplňujúce otázky alebo ovorenia tvrdení. Pojem „kritické myslenie“ má totiž tú nepríjemnú vlastnosť, že mu síce každý rozumie ale málokto ho vie vhodne použiť.

Martin Poliačik a Linda Lančová z Akadémie kritického myslenia však pojem v knihe rozobrali do podrobností. V dvadsiatich šiestich krátkych kapitolách idú od tém, ako vzniká názor, cez stavbu argumentu a posudzovanie dôkazov až po to, ako viesť rozhovor, v ktorom druhá strana nestratí tvár. Poliačik vychádza z dvoch dekád skúseností v debatnej asociácii a z vlastnej lektorskej praxe, Lančová (psychologička) doplnila odborné zázemie a odkazy na autorov. Vidieť to na každej strane: kniha je zhustená skúsenosť z kurzov, rozhodne nie akademický text.

Kritické myslenie nie je schopnosť nesúhlasiť. Je to schopnosť vedieť, na ktorej úrovni sa práve nezhodujeme a čo konkrétne by ma presvedčilo.

Argument má kostru a dá sa z nej urobiť prompt

Najpoužiteľnejšia vec z celej knihy je pre mňa stavba argumentu: tvrdenie – vysvetlenie – dôkaz. Tvrdenie je to, čo chcem, aby ste prijali. Vysvetlenie je odpoveď na otázku „prečo?“. Dôkaz je to, o čo sa vysvetlenie opiera. A späť to čítam ako „a z toho vyplýva…“.

Presne túto trojicu si dnes pýtam od modelu. Namiesto „napíš mi zdôvodnenie, prečo nasadiť asistenta do zákazníckej podpory“ zadávam „uveď tvrdenie, k nemu vysvetlenie a k nemu dôkaz so zdrojom; ak dôkaz nemáš, napíš to“. Rozdiel v kvalite výstupu je väčší než rozdiel medzi dvoma generáciami modelov. Zároveň to funguje aj opačne: keď mi model vráti text bez vysvetlenia a bez dôkazu, viem presne pomenovať, čo v ňom chýba, a nie iba to, že „mi to nesedí“.

K tomu kniha pridáva kritériá kvality dôkazu – aktuálnosť, autorita, reprezentatívnosť, dohľadateľnosť, spoľahlivosť a objektívnosť zdroja. Ak niekto hľadá jednostranový kontrolný zoznam na overovanie výstupov z jazykového modelu vrátane potenciálne vymyslených citácií, toto je on. Halucinácia takmer vždy padne na dohľadateľnosti a na autorite.

Prečo ľudia obhajujú nezmysly (a prečo aj tie od AI)

Psychologická časť knihy vysvetľuje, prečo vecné argumenty často nefungujú. Názor má kognitívnu, afektívnu a behaviorálnu zložku, z názorov sa časom stávajú presvedčenia a z presvedčení postoje. Keď na postoj zaútočíme faktom, spustí sa kognitívna disonancia a človek sa bráni.

Zaujal ma tiež odkaz na experiment Huga Merciera: až šesťdesiat percent účastníkov označilo argument za chybný, ak si mysleli, že patrí niekomu inému – pritom išlo o ich vlastný argument. V praxi s AI to vidím doslova. Ten istý text prijmú ľudia inak, keď vedia, že ho písal model. Niekedy prísnejšie, niekedy naopak nekriticky, podľa toho, aký postoj k AI si už stihli vybudovať. Kniha na to ponúka pojem epistemická ostražitosť a čo je podstatnejšie, vysvetľuje, kedy nám pomáha a kedy nás brzdí.

Päť P a úrovne sporu: dve schémy, ktoré používam na poradách

Pri hľadaní možností riešenia problému kniha ponúka užitočnú postupnosť (5P)problém -> príčina -> plán -> prostriedky -> prínosy. Je to rovnaká postunosť, podľa ktorej pripravujem návrrh AI projektov pre klientov.. Najčastejšia chyba, ktorá bez jej použitia vzniká, je skok z problému rovno na prostriedky: „potrebujeme Copilota“ ako odpoveď na otázku, ktorú nikto nepomenoval.

Druhá schéma je pyramída úrovní sporu: hodnoty a ciele navrchu, pod nimi prístupy a procesy a dole detaily a akcie. Debaty o AI vo firmách sa takmer vždy vedú na spodnej úrovni – ktorý nástroj, aká licencia, kto to zaplatí – hoci skutočná nezhoda býva o dve poschodia vyššie, pri hodnotách a cieľoch. Odvtedy sa na poradách snažím zistiť, na ktorej úrovni sa vlastne nezhodujeme. Skracuje to stretnutia (aj keď samozrejme ani mne sa to nie vždy darí ako by som si predstavoval).

Ak sa spor nedá vyriešiť na úrovni detailov, neriešme ho lepšími detailmi. Posuňme sa vyššie.

Rozhovor ako druh, nie ako náhoda

Časť o komunikácii je tá, ktorá knihu robí použiteľnou aj mimo práce. Autori preberajú štyri druhy komunikácie podľa Davida Angela – oznámenie, dialóg, osopenie a rečnícky spor – rozdelené podľa toho, či je komunikácia jednosmerná alebo obojsmerná a či je kooperatívna, alebo súťaživá. Keď si to raz človek pozrie, prestane sa čudovať, prečo diskusia pod jeho LinkedIn príspevkom nikam nevedie.

Nájdete tu aj štyri zložky správy podľa Friedemanna Schulza von Thun (vecný obsah, vyjadrenie vzťahu, povel a sebaodhalenie), transakčnú analýzu Erica Berneho s detským, dospelým a rodičovským egostavom, Johariho okno ako mriežku spôsobov riešenia sporu od vyhýbania sa cez kompromis po spoluprácu.

Dve veci si z tejto časti beriem priamo do práce s modelmi. Prvou je „koliesko navyše“: pozorujem a nehodnotím → rozoznávam skreslenia → analyzujem a vysvetľujem → hľadám iné vysvetlenia. Je to presne ten krok, ktorý ľudia pri práci s AI vynechávajú, keď prvý výstup považujú za hotový. Druhou je láskavá kritika podľa Daniela Dennetta: najprv prerozprávaj názor druhého tak presne, aby s tvojou interpretáciou súhlasil, potom pomenuj zhody, potom to, čo si sa naučil, a až nakoniec kritizuj. Používam to pri revízii cudzích dokumentov aj ako inštrukciu pre model, keď mu dávam posúdiť môj vlastný text. Výsledok je podstatne použiteľnejší než „nájdi chyby“.

Na čo si dať pozor

Kniha má 140 strán a téma je rozsiahlejšia než som čakal. Je to vlastne prehľad témy, nie hĺbková príručka. Kto čaká systematický výklad formálnej logiky a argumentačných klamov, bude sklamaný a bude musieť siahnuť po ďalšej literatúre – čo je mimochodom zámer, autori odkazujú na množstvo ďalšej literatúry.

Druhá vec: nie je to kniha o umelej inteligencii a ani sa o nej nezmieňuje. Celé prepojenie na prácu s modelmi, ktoré tu popisujem, si musí čitateľ vystavať a absorbovať sám. Rovnako ak niekto hľadá hotové prompty, toto nie je vhodný titul.

Komu knihu odporúčam

Knihu odporúčam každému, kto vedie porady, argumentuje pred vedením alebo učí iných. Špeciálne ľuďom, ktorí pracujú s AI: kniha nenaučí lepšie promptovať, ale nastaví v hlave štruktúru, podľa ktorej sa dá s modelom rozprávať a podľa ktorej sa dá jeho odpoveď posúdiť. A keďže väčšinu dňa aj tak komunikujeme s ľuďmi, nie s modelmi, investícia sa vráti aj tam. 🙂

---

O knihe v skratke

• Autori: Martin Poliačik a Linda Lančová (Akadémia kritického myslenia)
• Originálny názov: Poriadok v hlave. Kritické myslenie na každý deň
• Rok vydania: 2022 (N Press, edícia Denníka N); české vydanie Pořádek v hlavě vyšlo v roku 2023
• Jazyk: slovenčina
• Rozsah: 140 strán, 26 kapitol, flexi väzba; dostupná aj ako e-kniha a audiokniha
• Cena: 14,50 € (Martinus, overené k 21. 9. 2026)
• Pre koho: lektori, manažéri, konzultanti, študenti a každý, kto chce vedieť, prečo jeho argumenty nefungujú – vrátane tých, ktoré adresuje jazykovému modelu