Keď stroje začnú myslieť

Otázka už nie je, či AI zmení svet, otázka je, či sme na to pripravení

Pamätáte si časy, keď najväčšou technologickou výzvou bolo nastaviť tlačiareň? Dnes diskutujeme o tom, či budú stroje písať knihy, robiť diagnózy, riadiť firmy alebo rozhodovať o našich úveroch. 🤷‍♂️

A niekde medzi tým všetkým sa objavila kniha Keď stroje začnú myslieť. Priznám sa, že názov vo mne najprv vyvolal mierne sci-fi predstavy. Niečo medzi Terminátorom a epizódou Black Mirror.

Ale veľmi rýchlo som zistil, že autor ide úplne iným smerom. Vladimír Šucha sa nesnaží šokovať ani strašiť. Nepíše o robotoch, ktorí ovládnu svet. Píše o ľuďoch, ktorí sa budú musieť naučiť žiť vo svete, kde umelá inteligencia bude súčasťou takmer všetkého.

A práve preto je táto kniha taká zaujímavá. Je to sprievodca svetom, ktorý sa mení rýchlejšie, než stíhame aktualizovať svoje návyky.

Počas čítania som si uvedomil, že väčšina z nás sa pri umelej inteligencii pýta nesprávnu otázku. Pýtame sa: „Čo všetko dokáže AI?“ Možno by sme sa mali pýtať: „Čo všetko budeme musieť zmeniť my?“

Kniha sa venuje práci, vzdelávaniu, vzťahom, politike, dezinformáciám aj etickým dilemám. Nie však spôsobom, ktorý by človeka zahltil. Skôr vás postupne vedie k zamysleniu, akú úlohu budeme mať v budúcnosti my ľudia.

Veľmi sa mi páčilo, že autor neponúka len problémy. Ponúka aj nádej.

Hovorí o mentálnej odolnosti, kritickom myslení, celoživotnom vzdelávaní a schopnosti zachovať si ľudskosť v čase technologických zmien.

A možno práve to je najväčšie posolstvo celej knihy.

Budúcnosť nebude patriť tým, ktorí budú rozumieť každému algoritmu. Bude patriť tým, ktorí si dokážu zachovať zvedavosť, schopnosť učiť sa a odvahu prispôsobiť sa.

A to je otázka, ktorá bude v najbližších rokoch možno dôležitejšia než všetky technológie sveta.